词典时干
时干
词语解释
时干[ shí gàn ]
⒈ 治世干才。
引证解释
⒈ 治世干才。
引《魏书·李孝伯李安世等传赞》：“安世 识具通雅，时干之良。”
相关词语
- tí gàn提干
- shí huì时晦
- yī wǎn fàn shí一碗饭时
- shí yí shì qiān时移事迁
- gān jù干剧
- shí mù时暮
- shí zé时泽
- ān shí chǔ shùn安时处顺
- hè hè shí míng赫赫时名
- shí shàng时上
- jiāo gān郊干
- dǎo jí gàn gē倒戢干戈
- shí yùn bù qí时运不齐
- fāng shí芳时
- shí qù时趣
- tiáo shí髫时
- gān dú干渎
- kàng gān rǎo抗干扰
- shuāng gàn霜干
- gān lì干吏
- shí shí kè kè时时刻刻
- lín qín gàn林檎干
- nèi gàn内干
- lǐng gàn领干
- yī shí zhī xuǎn一时之选
- wú xiāng gān无相干
- shùn shí ér dòng顺时而动
- shí yí wù huàn时移物换
- gān qǐ干乞
- shí guāi yùn chuǎn时乖运舛